Od vypálenia českej obce Lidice uplynie v piatok 10. júna 80 rokov.
Tragické udalosti v Lidiciach, ktoré sa začali v noci z 9. na 10. júna
1942 odštartovala masívna odveta za atentát na zastupujúceho ríšskeho
protektora Čiech a Moravy Reinharda Heydricha. Československí výsadkári,
rotmajstri Jozef Gabčík a Jan Kubiš útok uskutočnili ešte 27. mája
1942. Tretí najmocnejší muž nacistického Nemecka, šéf Hlavného úradu
ríšskej bezpečnosti (RSHA) a koordinátor konečného riešenia židovskej
otázky Reinhard Heydrich 4. júna 1942 svojim zraneniam podľahol a
následky atentátu známeho aj ako operácia Anthropoid na seba nenechali
dlho čakať.
Novovymenovaný zastupujúci ríšsky protektor Kurt Daluege vyhlásil stanné
právo a došlo k masovým popravám – zabitých bolo vyše 1000 osôb. Ríšsky
vodca a kancelár Adolf Hitler najskôr požadoval, aby za atentát
zaplatilo životmi 10.000 rukojemníkov. Z obavy pred všeobecným povstaním
sa napokon pod vplyvom tajomníka ríšskeho protektora Karla Hermanna
Franka rozhodol inak. Obeťami nacistického besnenia sa stali obyvatelia
malej dedinky pri Prahe s názvom Lidice. Dôvodom malo byť najmä to, že z
tejto lokality pochádzal istý Josef Horák, ktorého gestapo mylne
upodozrievalo z atentátu na Heydricha.
Nešťastný osud ľudí z Lidíc sa začal napĺnať 10. júna 1942 aj napriek
tomu, že voči Horákovi neboli nájdené žiadne reálne dôkazy. Na záhrade
statku Horákových bolo zastrelených 173 mužov a chlapcov, ktorí boli
starší ako 15 rokov. Ženy spolu s deťmi odvliekli do budovy telocvične v
priestoroch vtedajšieho gymnázia v Kladne a po troch dňoch ich od seba
násilne odlúčili. Väčšinu žien deportovali do koncentračného tábora v
nemeckom Ravensbrücku a deti poslali na prevýchovu alebo zavraždili v
nacistickom vyhladzovacom tábore v poľskom Chelmne.
Symbolický odpor voči nemeckým bezpečnostným jednotkám prejavil miestny
katolícky kňaz Josef Štemberka, ktorý odmietol milosť nacistov a až do
poslednej chvíle poskytoval obyvateľom Lidíc duchovnú útechu.
Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov. Dedina, v ktorej sa
nachádzali desiatky domov bola zrovnaná so zemou – najskôr bola ničená
vypálením a následne plastickými trhavinami. Kostol svätého Martina istý
čas vzdoroval explóziám, no napokon sa premenil v ruinu. Likvidačná
čata zdemolovala aj cintorín, nebránila sa ani vykrádaniu hrobov a
hanobeniu mŕtvych. Všetky terénne úpravy, ktoré dokonca zahŕňali aj
zmenu koryta potoka, boli dokončené až v roku 1943.
Správa o brutálnej akcii v Lidiciach za rozšírila do sveta a vzbudila
súcit najmä v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch amerických.
Tieto krajiny sa postarali o to, aby bola pamiatka na Lidice zachovaná. V
Británii vzniklo hnutie "Lidice Shall Live" (Lidice budú žiť), ktoré
usporiadalo zbierku na výstavbu nových Lidíc. Už v lete 1947 bol
približne 300 metrov od vypálenej obce položený základný kameň nových
Lidíc a v máji 1948 sa začalo s výstavbou prvých domov.
Tragickú históriu Lidíc pripomína národná kultúrna pamiatka Pamätník
Lidice, pozostávajúca z pietneho územia so spoločným hrobom lidických
mužov a časťami bývalej dediny.
V Protektoráte Čechy a Morava sa stali terčom nemeckých represálií aj
obce a osady ako napríklad Ležáky, Javoříčko, Leskovec, Ploština, Prlov
či Vařákovy Paseky.